Vedeli ste, že:
kam nechodí slnko, tam chodí lekár? Pri nedostatku vitamínu D klesá funkčnosť antiinfekčnej imunity a zároveň stúpa riziko vzniku autoimunitných ochorení. Vitamín D posilňuje imunitný systém a aktivuje vrodenú imunitu.*
Zdravé kosti
Kosť to nie je neživá hmota, ale živý organizmus. Tvorený je organickou hmotou, ktorá z 30 % zodpovedá za pružnosť kostí. Zvyšok, 70%, tvoria minerálne látky, ktoré spôsobujú pevnosť kostí. Vedeli ste, že kosti sú najtvrdším tkanivom v ľudskom tele? Zabezpečujú nám oporu a chránia niektoré vnútorné orgány. Bez súhry kostí, svalov a kĺbov by sme neboli schopní pohybu. Je pravdou, že zdravá kosť by mala byť pevná, no zároveň tiež dostatočne pružná. Kosť má schopnosť sama sa obnovovať a vďaka tomu neustále reparovať svoje drobné i závažnejšie poškodenia. U detí a v období dospievania novotvorba kostnej hmoty prevažuje nad jej odbúravaním, čo podporuje rast kostí. V nasledujúcom období až do približne 30 rokov sa tieto procesy ustaľujú a dostávajú sa do rovnováhy, teda kosti už nerastú, ale udržiavajú si svoju veľkosť a kvalitu. Táto rovnováha môže byť narušená výživou, fyzickou aktivitou alebo hormonálnymi zmenami, čo významne ovplyvní životnosť a stav kostí. Po 30. roku už kostnej hmoty ubúda a práve v tomto období sa prejavia všetky negatívne vplyvy, ktorých sme sa v minulosti dopustili.
Čo môže ohroziť zdravie vašich kostí?
- dedičnosť
- nesprávne stravovanie – nepravidelná strava, nedostatok vápnika v strave, jednostranné diéty, anorexia, bulímia, …
- pasívny spôsob života, ale aj naopak neprimeraná fyzická záťaž
- častá konzumácia alkoholu a kofeínových nápojov
- fajčenie
- prílišné solenie jedál
- užívanie niektorých liekov – kortikoidy
- tehotenstvo
- menopauza
- vyšší vek
Riziká zlomenín
Odhliadnuc od neprimeranej záťaže kosti, kedy v dôsledku pádu či nárazu dôjde k jej prasknutiu až zlomeniu, zohráva pri zlomeninách významnú úlohu samotný stav kostí. Tie majú úžasnú schopnosť regenerácie vďaka bunkám, ktoré nazývame osteoklasty a osteoblasty. Kým osteoklasty nepretržite odbúravajú kostné tkanivo, osteoblasty ho znova budujú. Stará kosť sa tak dokáže úplne obnoviť už v priebehu niekoľkých mesiacov. Zjednodušene povedané, osteoblasty majú úlohu murárov a vápnik je ich stavebný materiál. Ak nebudú mať osteoblasty kvalitný vápnik, nebudeme mať kvalitné a pevné kosti. Vápnik zas potrebuje vitamín D3, aby ho vedel zužitkovať a samozrejme aj vitamín K2, aby vedel vápnik nasmerovať na správne miesto v našom tele. Fungovanie týchto buniek však môže ovplyvniť viacero faktorov, čím sa následne zvyšuje aj riziko vzniku zlomenín. Okrem dedičnosti, ktorú žiaľ nedokážeme ovplyvniť, by sme mali dbať na zdravý životný štýl pozostávajúci z vyváženej stravy, primeraného a pravidelného pohybu a pobytu na slnku. Dôležitý je samozrejme aj dostatočný prísun vápnika, ktorý udržiava naše kosti pevné a zdravé. A to platí dvojnásobne v obdobiach, kedy sú na náš organizmus kladené zvýšené nároky (tehotenstvo, dojčenie, menopauza, …).
Riziko osteoporózy u žien
Keďže rednutie kostí nebolí, veľa žien, ale aj mužov, na to, že má osteoporózu príde, až keď je neskoro. Štatistické údaje hovoria, že každá tretia žena a každý piaty muž nad 50 rokov má predpoklad trpieť osteoporózou. Ešte horšie sú ďalšie čísla, ktoré hovoria, že každé tri sekundy si nejaký človek na svete zlomí kosť následkom osteoporózy. Viete, aké sú prejavy osteoporózy? Príznakom môže byť aj náhla a výrazná bolesť chrbtice v konkrétnom mieste, slabosť či bolesť viacerých kostí, rýchla únava pri chôdzi, výraznejšie zníženie telesnej výšky. Typickým prejavom osteoporózy je aj prehnutie chrbtice do výrazného hrbu, čo je už nezvratný dôsledok tohto ochorenia. Osteoporóza môže vyústiť až do zlomeniny, ktorej liečba býva vo vyššom veku veľmi komplikovaná. Na následky zlomeniny krčka stehennej kosti zomrie ročne viac žien ako na rakovinu vaječníkov, maternice a krčka maternice dohromady. Aby sa riziko vzniku osteoporózy znížilo, je vhodné, aby ženy ešte pred menopauzou užívali pravidelne vápnik. Spolu s vápnikom je ideálna kombinácia s vitamínmi D3 a K2, ktoré ho pomôžu telu zužitkovať tak, ako potrebuje. Výsledkom budú nielen pevné a zdravé kosti, ale budete sa cítiť zdravo a fit.
Ako by mal vyzerať jedálny lístok bohatý na vápnik?
Raňajky (425 mg vápnika): | pohár mlieka, 2 celozrnné pečivá, syr cottage |
Desiata (40 mg vápnika): | jablko |
Obed (145 mg vápnika): | brokolicová polievka, hovädzie mäso na šťave s ryžou, strúhaná mrkva |
Olovrant (255 mg vápnika): | biely jogurt, 1 celozrnné pečivo |
Večera (150 mg vápnika): | 2 celozrnné krajce chleba, tvarohová nátierka s pažítkou |
Najnovšia kniha MUDr. Eleny Ďurišovej „Bolesti chrbtice, kĺbov, kostí a … “ je určená pre všetkých, ktorí majú bolesti chrbtice, kĺbov a kostí. Teda aj tým z vás, ktorí majú problém s osteoporózou. Autorka MUDr. Elena Ďurišová, špecialistka v reumatológii, osteológii, fyziatrii, balneológii a liečebnej rehabilitácii, je primárkou Reumatologicko-rehabilitačného centra pre liečbu bolesti pohybového aparátu v Hlohovci.
Krásne zuby
Vedeli ste, že…
- základ zubov sa tvorí už v 10. týždni tehotenstva? Zvýšený prísun vápnika v tomto období je preto dôležitý nielen pre udržanie zdravého chrupu matky, ale aj pre zdravé zuby dieťaťa.
- neliečený zubný kaz, zápal ďasien či paradentóza môžu vyvolať rôzne závažné ochorenia a byť príčinou mŕtvice alebo srdcového infarktu? Zápaly v ústnej dutine môžu vyvolať až predčasný pôrod a tiež zhoršiť hodnoty cukru v krvi, čo predstavuje riziko najmä pre diabetikov.
- počas postupného prerezávania mliečnych zubov sa v čelustiach dieťaťa vytvára základ k tvorbe stáleho chrupu? Starostlivosť o mliečne zuby je preto mimoriadne dôležitá aj pre zdravie trvalých zubov. Keď sú mliečne zuby veľmi pokazené, trvalé sa prerezávajú do infekčného prostredia, čo zvyšuje riziko zubného kazu.
- riziko vypadávania zubov je u fajčiarov vyššie ako u nefajčiarov?
- po chorobe by ste si mali vymeniť zubnú kefku za novú? V starej sa môžu držať baktérie, ktoré vás môžu opäť nakaziť.
Silná imunita
Kľúčovú úlohu pri posilňovaní imunitného systému zohráva vitamín D3, ktorý získavame najmä zo slnečného žiarenia, keďže ho obsahuje len veľmi málo potravín. Vitamín D3 dokáže aktivovať T-bunky imunitného systému, ktoré v tele vyhľadávajú a ničia nebezpečné baktérie a vírusy. Dostatok vitamínu D3 nás tak dokáže uchrániť napríklad pred bežným prechladnutím či chrípkou. Keďže ho získavame predovšetkým zo slnka a to u nás nesvieti intenzívne počas celého roka, kritickým sa stáva najmä obdobie od novembra do februára. Svedčí o tom aj fakt, že počas leta bývame len málokedy chorí, naopak počas jesene a v zimných mesiacoch ochorení pribúda a každoročne sa nevyhneme ani tzv. chrípkovej sezóne.
Vitamín D3 sa okrem imunitných procesov podieľa aj na regulácii krvného tlaku, pri raste krvných, svalových a kožných buniek, no jeho najdôležitejšou úlohou je udržiavať správnu hladinu vápnika a fosforu v krvi. Aj preto je vhodné užívať nielen vápnik, ale aj vitamín K2 a vitamín D3.