Detstvo a obdobie puberty je rozhodujúce v tvorbe kostnej hmoty. Pre silné a zdravé kosti je preto dôležitý zdravý životný štýl a to najmä výživa, primeraná fyzická aktivita a bezpečný pobyt na slnku. Dôležitou stavebnou jednotkou kostí je vápnik, ktorého si telo najviac ukladá do zásob práve v období detstva a dospievania až do 35 rokov.
Rastový špurt
Deti v niektorých vývinových obdobiach dokážu za krátky čas narásť aj o niekoľko centimetrov mesačne. Vtedy hovoríme o tzv. rastovom špurte. Je to obdobie prvých dvoch rokov života dieťaťa a v období puberty. Počas tohto obdobia je veľmi dôležité dbať na výživu detí a dostatočný príjem vitamínov a minerálov, pretože detský organizmus má na ne zvýšený nárok. Keďže v čase rastového špurtu dochádza aj k rýchlejšiemu rastu kostí, je potrebné telu zabezpečiť správny príjem minerálnych látok, najmä vápnika a vitamínov.
V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, a to 20 až 25 cm za rok. V druhom roku sa rast o niečo spomalí, no stále je pomerne rýchly, asi 10 až 12 cm za rok. Niektoré dojčatá bývajú v období rastového špurtu hladnejšie a vyžadujú si oveľa častejšie materské mlieko ako inokedy. V prvom roku života sa deťom podáva vitamín D vo forme kvapiek, ktorý reguluje metabolizmus vápnika v organizme. Potrebné živiny dieťa získava z materského či umelého mlieka. Následne je ich dostatočný prísun závislý už len na správnej výžive dieťaťa. Ak si nie ste istí, či má vaše dieťa dostatočný príjem vápnika alebo má intoleranciu mliečnych výrobkov, mali by ste navštíviť detského lekára. Ten posúdi zdravotný stav a odporučí vám úpravu stravovacieho režimu, prípadne vhodnú liečbu.
Niektoré deti sa v období rastového špurtu v období puberty môžu sťažovať na tzv. rastové bolesti nôh, ktoré ich môžu budiť zo spánku, najmä v noci. K ich zmierneniu prispieva vhodná kombinácia vápnika a vitamínov D3 a K2.
Vzorový jedálny lístok
V období vývoja a rastu má výživa zásadný význam nielen pre celkové prospievanie detí, ale aj ako štart do dospelosti. Vyvážená strava v detstve môže byť totiž prevenciou najrôznejších ochorení. Dostatok energie, vitamínov, minerálnych látok a zachovanie správneho pomeru hlavných zložiek stravy, to všetko by malo byť základom detského jedálnička.
Koľko vápnika by mali deti prijať denne?
| Vek | Odporúčaná denná dávka vápnika |
|---|---|
| Zdroj: Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z. Slovenskej lekárskej spoločnosti | |
| 0 – 6 mesiacov | 400 mg |
| 6 mesiacov – 1 rok | 600 mg |
| 1 – 5 rokov | 800 mg |
| 6 - 10 rokov | 800 – 1 200 mg |
Ako by mal vyzerať jedálny lístok dieťaťa bohatý na vápnik?Zdroj: Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z. Slovenskej lekárskej spoločnosti
Celodenná strava u detí by mala pozostávať z 5 až 6 chodov, a to 3 hlavných (raňajky, obed, večera) a 2 až 3 menších (desiata, olovrant). Neoddeliteľnou súčasťou stravovania u detí je aj pitný režim (voda, čaj, mlieko, kakao, riedené ovocné šťavy, nie kolové a sladené nápoje). Pri zostavovaní jedálnička je tiež mimoriadne dôležité prihliadať na vek dieťaťa, jeho chute a prípadné dietetické obmedzenia.
Predškolský vek
- Raňajky: chlieb s tvarohovou nátierkou, prípadne vyšľahaný tvaroh s ovocím
- Desiata: ovocie, keksy
- Obed: zeleninová polievka, kuracie mäso, ryža a zelenina
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: kaša (pohánková, ryžová, …)
Školský vek
- Raňajky: müsli s mliekom
- Desiata: chlieb s maslom a kuracou šunkou, zelenina alebo ovocie
- Obed: slepačí vývar, rybie filé so zemiakmi, kompót
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: chlieb s maslom, tvarohom a zeleninovou oblohou
