Vápnik u detí
Detstvo a obdobie puberty je rozhodujúce v tvorbe kostnej hmoty. Čo môžete urobiť vy pre zdravie svojich detí? Pre silné a zdravé kosti je preto dôležitý zdravý životný štýl a to najmä výživa, primeraná fyzická aktivita a bezpečný pobyt na slnku. Dôležitou stavebnou jednotkou kostí je bezpochyby vápnik, ktorého si telo najviac ukladá do zásob práve v období detstva a dospievania, maximálne do 25 až 35 rokov. V tomto veku je zaznamenaný maximálny obsah minerálnych látok v kostiach tzv. PBM- Peak Bone Mass. Následne začne mierne prevažovať odbúravanie minerálov nad novotvorbou. Ak si telo nevytvorí dostatočné zásoby do tohto veku, hrozia nám choroby z nedostatku vápnika a zvýšené riziko zlomenín a osteoporózy. Preto dbajte na pravidelný prísun vápnika v období rastu svojich detí. Nedovoľte im, aby sa zle stravovali a vysvetlite im, prečo je pre ne v tomto období dôležité dbať na to čo jedia, športovať a nedržať jednostranné diéty.
Vzorový jedálny lístok
V období vývoja a rastu má výživa zásadný význam nielen pre celkové prospievanie detí, ale aj ako štart do dospelosti. Vyvážená strava v detstve môže byť totiž prevenciou najrôznejších ochorení. Dostatok energie, vitamínov, minerálnych látok a zachovanie správneho pomeru hlavných zložiek stravy, to všetko by malo byť základom detského jedálnička.
Koľko vápnika denne by mali deti prijať?
| Vek | Odporúčaná denná dávka vápnika |
|---|---|
| Zdroj: Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí, o.z. Slovenskej lekárskej spoločnosti | |
| 0 – 6 mesiacov | 400 mg |
| 6 mesiacov – 1 rok | 600 mg |
| 1 – 5 rokov | 800 mg |
| 6 - 10 rokov | 800 – 1 200 mg |
| 11 – 18 rokov | 1 200 – 1 500 mg |
Ako by mal vyzerať jedálny lístok dieťaťa bohatý na vápnik?
Celodenná strava u detí by mala pozostávať z 5 až 6 chodov, a to 3 hlavných (raňajky, obed, večera) a 2 až 3 menších (desiata, olovrant). Neoddeliteľnou súčasťou stravovania u detí je aj pitný režim (voda, čaj, mlieko, kakao, riedené ovocné šťavy, nie kolové a sladené nápoje). Pri zostavovaní jedálnička je tiež mimoriadne dôležité prihliadať na vek dieťaťa, jeho chute a prípadné dietetické obmedzenia.
Predškolský vek
- Raňajky: chlieb s tvarohovou nátierkou, prípadne vyšľahaný tvaroh s ovocím
- Desiata: ovocie, keksy
- Obed: zeleninová polievka, kuracie mäso, ryža a zelenina
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: kaša (pohánková, ryžová, …)
Školský vek
- Raňajky: müsli s mliekom
- Desiata: chlieb s maslom a kuracou šunkou, zelenina alebo ovocie
- Obed: slepačí vývar, rybie filé so zemiakmi, kompót
- Olovrant: rožok, jogurt
- Večera: chlieb s maslom, tvarohom a zeleninovou oblohou
Dospievanie
- Raňajky: celozrnná žemľa, Cottage syr
- Desiata: chlieb, tavený syr, zelenina alebo ovocie
- Obed: karfiolová polievka, morčacie mäso na šťave s cestovinou, zeleninový šalát
- Olovrant: biely jogurt s müsli a ovocím
- Večera: chlieb s rybacou nátierkou
Ukážky stravy na jeden deň pre deti a dospievajúcich v závislosti od veku zabezpečujúce dennú odporúčanú dávku vápnika.
Rastový špurt a rastové bolesti
Deti obvykle rastú postupne a pomaly. V niektorých vývinových obdobiach sa však za krátky čas dokážu vytiahnuť aj o niekoľko centimetrov mesačne. Vtedy hovoríme o tzv. rastovom špurte. Najčastejšie sa vyskytuje v prvých dvoch rokoch dieťaťa a potom až v puberte. Počas tohto obdobia je veľmi dôležité dbať na výživu detí a dostatočný príjem vitamínov a minerálov, pretože detský organizmus má na ne pochopiteľne zvýšený nárok. Keďže v čase rastového špurtu dochádza aj k rýchlejšiemu rastu kostí, je potrebné telu zabezpečiť správny príjem minerálnych látok, najmä vápnika.
V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, a to 20 až 25 cm za rok. V druhom roku sa rast o niečo spomalí, no stále je pomerne rýchly, asi 10 až 12 cm za rok. Rýchlosť rastu v tomto období závisí najmä od toho, ako dieťa rástlo počas tehotenstva. Niektoré dojčatá bývajú v období rastového špurtu hladnejšie a vyžadujú si oveľa častejšie materské mlieko ako inokedy. V prvom roku života sa deťom podáva vitamín D vo forme kvapiek, ktorý reguluje metabolizmus vápnika v organizme. Potrebné živiny dieťa získava z materského či umelého mlieka. Následne je ich dostatočný prísun závislý už len na správnej výžive dieťaťa. Ak si nie ste istí, či má vaše dieťa dostatočný príjem vápnika alebo má intoleranciu mliečnych výrobkov, je vhodné dopĺňanie stravy výživovými doplnkami – prírodným vápnikom a kombináciou vitamínov D3 + K2 pre správne vstrebávanie vápnika.
V období puberty majú tento proces na svedomí pohlavné hormóny. Dievčatá začínajú rýchlo rásť od začiatku puberty, teda okolo 10,5 roka a rast sa výrazne spomalí s nástupom prvej menštruácie. Chlapci zase rastú najrýchlejšie asi po dvoch rokoch od nástupu puberty, ktorá u nich prichádza neskôr ako u dievčat, asi v 12. roku. U dievčat je v období puberty riziková mentálna anorexia, teda odmietanie potravy s cieľom znížiť svoju hmotnosť. Okrem celkového neprospievania dochádza pri anorexii aj k rednutiu kostí.
Niektoré deti sa v období rastového špurtu môžu sťažovať na tzv. rastové bolesti nôh, ktoré ich môžu budiť zo spánku najmä v noci. K ich zmierneniu prispieva vhodná kombinácia vápnika a vitamínov D3 a K2.
Zlomeniny
Kosť je živý organizmus a má našťastie úžasnú schopnosť regenerácie. Neustále v nej prebieha proces odbúravania a novotvorby kostného tkaniva, čím sa stará kosť úplné obnoví v priebehu niekoľkých mesiacov. To platí aj v prípade zlomeniny, kedy dokáže telo zmobilizovať svoje sily a zlomenú kosť úplne zaceliť. Je to náročný a dlhý proces, ktorý si vyžaduje pokoj a vo väčšine prípadov aj fixáciu zlomenej časti. Súčasťou liečby by mala byť aj vyvážená strava a dostatočný príjem vápnika. Proces hojenia zlomeniny u dospelého môže urýchliť už 1 500 mg prírodného vápnika na deň.
Úrazové zlomeniny
Úrazové zlomeniny vznikajú pôsobením síl na kosť, ktoré sú väčšie ako jej pevnosť. V dôsledku nárazu či pádu tak môže dôjsť k prasknutiu alebo úplnému zlomeniu kosti.
Ako sa hojí zlomenina
Keď sa kosť zlomí, poškodia sa aj okolité cievy, ktoré sa začnú okamžite sťahovať, aby minimalizovali krvácanie. Krvné doštičky vytvoria na poškodených miestach akési zátky a tým zastabilizujú toto miesto. Keďže sa už určité množstvo krvi vylialo do okolitých tkanív, pár dní po úraze zvykne byť zlomenina sprevádzaná opuchom. Poškodené tkanivo na okraji zlomených kostí postupne odumiera a bunky zvané osteoklasty ho začnú odstraňovať. Po štyroch až desiatich dňoch sa v krvných zátkach začnú tvoriť tzv. fibroblasty, ktoré vytvárajú kolagénové vlákna. Medzi dvoma zlomenými koncami kosti začnú budovať akýsi „most“ v podobe väzivového spojenia, ktorý v ďalšej fáze tzv. osteoblasty pretvoria na kostený. Táto fáza môže pretrvávať aj tri až štyri mesiace, kým dôjde k úplnému hojeniu. V závere liečebného procesu osteoblasty a osteoklasty premodelujú túto časť na pevnú kosť.
Zlomeninu je potrebné kvalitne ošetriť, keďže zlomené konce kostí a ich úlomky môžu vážne poškodiť cievy, nervy a priľahlé orgány. Doba liečenia je rôzna v závislosti od veku a typu zlomenej kosti. Horné končatiny sa obvykle hoja 4 až 8 týždňov, dolné 8 až 14 týždňov a zlomeniny v iných častiach tela asi 3 až 12 týždňov. U detí je pritom doba liečenia zhruba o polovicu kratšia ako u dospelých. Skrátiť proces hojenia a urýchliť regeneráciu zlomenej kosti môžete užívaním vápnika v kombinácii s vitamínmi D3 a K2.
Únavové zlomeniny
Na rozdiel od úrazových zlomenín im nepredchádza žiadny náraz či pád. Ide o zlomeniny z preťaženia a aj keď nie sú celkom bežné, stretávajú sa s nimi najmä profesionálny športovci, ale aj tí rekreační alebo úplne bežní ľudia, ktorí ku športu nemajú blízko. Únavové zlomeniny nesúvisia s vekom, dôvodom ich vzniku je dlhodobé preťažovanie. U žien k nim prispieva aj nosenie nesprávnej obuvi, topánok s veľmi vysokými opätkami, ktoré majú za následok neprirodzený vývoj nohy. Tieto zlomeniny vznikajú postupne a mnoho ľudí ich prechodí bez toho, aby na ne lekári vôbec prišli. V kosti sa môžu vytvoriť mikroskopické praskliny, ktoré sa priebežne zahoja. Ak sa však kosť neprestane preťažovať, môže prasknúť úplne a vznikne klasická zlomenina.
Pokiaľ sa na zlomeninu príde včas, lieči sa ako každá iná, teda znehybnením v sadre, pokojom a rehabilitáciou. V neskorších štádiách sa už využívajú metódy fixácie kosti. Vhodné je tiež užívať vápnik v kombinácii s vitamínmi D3 a K2, ktoré dokážu celý proces hojenia urýchliť.
